nedeľa, júla 16, 2006
Voda života
Sedím na brehu svojej duše
a dívam sa, ako sa jej vlny ponáhľajú
kamsi do budúcna
Každá len na chvíľu
pobozká lúč slnka presvitajúci
pomedzi listy stromov
a vystíska všetky kamene
akoby si chcela zapamätať ich tvar
naveky
a ja ti, láska moja hlboko v mojom srdci
ukrytá, ďakujem
že som nevyschla
a žijem



 
posted by A 106 at nedeľa, júla 16, 2006 | Permalink |


5 Comments: