Ráno som sa zobudila s neurčitým pocitom... viny, prehry... a čoho ešte?
Zrady.
Zrady seba, jeho, či zrady ich OBOCH? Alebo snáď niekto zradil mňa? Žeby ja?
Celý deň som chodila v sandálkach na veľmi vysokých podpätkoch. Až som sa bála, že zletím a rozbijem si držku o čerstvý sneh. Že ho zafarbím na červeno, keď sa mi bolesť porynie z nosa.
Zastihli ma hlavne dobré správy, a našla som v sebe hnus. Pokúsila som sa ho vyšpárať klincom stovkou, ale tam už to bolo veľmi citlivé. Nechala som tak. Budeš mi ho musieť pofúkať. Snáď sa ti podarí ho odfúknuť navždy a v mojom dome sa rozhostí pokoj.
Z vrecka som si vybrala hrsť snehu a nahmatala tri mokré orechy.
Asi ešte bude lepšie.
... a pocit, že som tvoja!
