piatok, septembra 29, 2006
Právo nemať rád...
Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého...
Tak nás učí božie slovo. A tiež učí, že blížny je každý. A mňa táto snaha priviedla na pokraj šialenstva.

Podriaďovala som sa ľuďom, ktorí žiadali odo mňa nemožné, či nepodstatné, a nevedeli ani ň o tom, čo prežívam a za akých okolností som v tej situácii, v akej som. Áno, učili ma slušnosti, držať hubu a ak ma bijú, nastavovať druhé líce.

Ale to nie je láska. Určite nie som povinná kvôli spokojnosti cudzích ľudí meniť svoj život, svoje správanie, svoje priority.

Dnes bola u nás zákazníčka a v istej chvíli som ju upozornila, že by som potrebovala trochu kľudu. Veľmi rýchlo som potrebovala urobiť niečo, na čo som sa potrebovala veľmi sústrediť. A táto milá pani nebola u nás služobne.

Je dílerkou všetkých MLM, aké si viete predstaviť a jej čvirikanie nemalo konca kraja. Od akejkoľvek témy vie prejsť k jednému, druhému, alebo prinajhoršom ôsmemu jej výrobku, ktorý potrebujete, ináč zahyniete. A neverili by ste... akonáhle zistí, že ste si výrobok A (za 1400) kúpili minule, plynule vás oboznámi so skutočnosťou, že potom iste potrebujete B (za 780), lebo užívať prípravok A bez B je vyslovený hazard so svojím zdravím (čo pred mesiacom nevedela). Práve dnes som to nevydržala pri jej slovách, že piť túto minerálku je samovražda (!!!). Správne sa má piť voda prefiltrované filtrom za 30000,-

Ale kúpite u nej aj kartičky na harmonizáciu čakier (minule ma bolela hlava, tak mi ich strašne potrebovala harmonizovať, hoci som povedala, že o nič také nestojím). Kývala nado mnou tou kartičkou (predpokladám, že aspoň za USD 1000) a stále mi opakovala, že by som mala padať dozadu. Nič také. Výsledok? Je to so mnou horšie, než si myslela. Som nielen zablokovaná, som ÚPLNE zablokovaná (podľa mňa beznádejne). Bolo mi blbé ju poslať do dámskych rodidiel. Veď do akých iných, čo???

Hovorte si čo chcete, podľa mňa sa duševný, duchovný a neviemaký stav jedinca dá ľahko posúdiť podľa jednoduchých znakov. Každý máme prúsery, každému sa nedarí a každý občas chrchle. Ale táto pani má život tak prešpikovaný problémami, že druhú takú by ste ťažko hľadali. Možno práve preto, že je posadnutá hrabať sa do života ľuďom, ktorí o to nestoja a k životu ju nepotrebujú. Každému chce pomáhať... a samozrejme inkasovať. To musí byť krásny pocit!

Pripisujem si ju na zoznam ľudí, ktorých nemám rada...
 
posted by A 106 at piatok, septembra 29, 2006 | Permalink | 3 comments
štvrtok, septembra 21, 2006
... s tebou...
moje ruky dnes voňajú tebou




povedal si mi
raz sa budeme milovať až do rána
a tie slová spustili lavínu citov




do rána?

celý deň

týždeň

mesiac

rok

život


už teraz sa s tebou milujem

navždy
 
posted by A 106 at štvrtok, septembra 21, 2006 | Permalink | 4 comments
sobota, septembra 16, 2006
Naruby
Vtrhla ku mne s naliehavosťou vlastnou veľkým veciam. Zazvonila pri mojich dverách a proste mi oznámila, že bude u mňa navždy.

Vraj už nebude môj život, čo býval.


Vraj už nikdy nebude nič rovnaké.


Zadúšam sa radosťou i novými smútkami a strachmi.


Obliekam si zimomriavky, hoci je stále leto, líham s tisíckou myšlienok i obáv...


Či toto nové spolužitie zvládnem.


Či som pripravená zvládať prílev šťastia, v ktorom sa srdce utápa, i bolesť, ktorá by nebola mojou, nebyť JEJ.


Pohľad vlhkých očí i záplavu sĺz bolesti.


No nebyť JEJ...


... by som to už dnes nebola ja.


Tej, čo teraz býva so mnou v mojom živote.
 
posted by A 106 at sobota, septembra 16, 2006 | Permalink | 3 comments
streda, septembra 06, 2006
Nevinnosť?
Chce sa mi vracať...
Práve som sa vrátila z venčenia a mám čo robiť so svojím žalúdkom.
Hneď pri dome som minula partiu mládežníkov 10 - 13, väčšina z nich boli dievčatá. Poznáte to, také pubertálne reči. Ani ma to nezaujíma. Ale viete, tieto ročníky hovoria trochu hlasnejšie, ako by sa patrilo...

- No, a sviňa mi predal staré granule, a ešte chcel aj pusu...
- Áno, aj ... hovorila, že jej predal staré granule...

...úplne nepodstatný rozhovor.
Pokazené granule.
Jedno viem, že v tejto republike granule nepredávajú trinásťroční chlapci.

Kedy som naposledy vracala na ulici? Vybavila sa mi situácia... ja, 12.
Výťah dvanásťposchodového domu a prvýkrát v živote vo výstrihu mužská ruka.
- Tak čo, krasavička, a pusu mi nedáš?

O chvíľu neskôr som skupinku stretla znovu.
- Ja som nemala, len dva šluky!

Neviniatka.

K tomuto článku si neprosím diskusiu. Príspevky zmažem.
 
posted by A 106 at streda, septembra 06, 2006 | Permalink | 0 comments