pondelok, mája 01, 2006
Drahý,
vraj ma chceš počúvať. Vraj ťa zaujíma, čo si pokazil a čo ma trápi. Chceš to vedieť. Ešte dnes. Zmiatla som ťa správaním, aké si ešte u mňa nevidel. Len ťa zrazu nedokážem objať zo srdca ako predtým a veru ani ja neviem, čo by som ti o tom mohla povedať. Možno som len nekonečne smutná.
Tak si sadni k mojím nohám a dychom mi zohrej dlane. Dovoľ mojím slzám bubnovať na svoje líca. Nalej do dvoch pohárov víno a odlož stroj, čo meria čas. Napusti do vane horúcu vodu. Dovoľ mi s tebou mlčať a pred polnocou zaspať schúlená do lyžičky.
Potom sa to možno dozvieš.
 
posted by A 106 at pondelok, mája 01, 2006 | Permalink |


10 Comments: