vraj ma chceš počúvať. Vraj ťa zaujíma, čo si pokazil a čo ma trápi. Chceš to vedieť. Ešte dnes. Zmiatla som ťa správaním, aké si ešte u mňa nevidel. Len ťa zrazu nedokážem objať zo srdca ako predtým a veru ani ja neviem, čo by som ti o tom mohla povedať. Možno som len nekonečne smutná. Tak si sadni k mojím nohám a dychom mi zohrej dlane. Dovoľ mojím slzám bubnovať na svoje líca. Nalej do dvoch pohárov víno a odlož stroj, čo meria čas. Napusti do vane horúcu vodu. Dovoľ mi s tebou mlčať a pred polnocou zaspať schúlená do lyžičky. Potom sa to možno dozvieš.
posted by A 106 at pondelok, mája 01, 2006 | Permalink |
Devil, môj drahý chce vedieť, čo mi je. Ja to však nie som schopná... nie, nemôžem mu to povedať. Že to, čo hýbe mojím srdcom, nemá s ním nič spoločné. :-( Tak, a vy to už viete.
opakujem aj ja..hovoris mi z duse . opakujem aj po maroskovi: hovor, pocuvam..sedim Ti pri nohach a visim na kazdom slove . devil: rozmyslam nad Tvojimi slovkami..
ja len zase budem opakovať: žasnem, bravó...