Urobila hroznú chybu. Dívala sa do tmy a rozmýšľala, ako sa dočká rána. Bol to hlúpy nápad poprosiť Lenku, aby prišla ku mne spať v tú noc, hovorila si. Áno, tá chvíľa pred zaspávaním... dobre jej padlo, že nebola sama. Dokonca vyžehlila košeľu. Potom však, keď za svet nemohla zaspať, to bolo horšie. Keby tu nebola, aspoň si môžem čítať! Aj keď... neviem, či by to šlo.
A zajtra ju čakal taký dlhý deň. Ráno odniseť šaty na Sasinkovu, to bolo vlastne jediné, čo si pamätala. Snáď jej tam povedia viac... Veci mala zbalené, dlho rozmýšľala nad ponožkami, boli úplne nové, doniesla mu ich do nemocnice. Nikdy si ich neobul. Hodila ich do tašky k ostatným veciam. Kúpila ich JEMU! nech s ním zhoria.
Hneď po pohrebe sa nahlásila Saša, že príde pomôcť vypratať jeho skrine. Vraj to treba urobiť rýchlo, kým je človek v anestéze, ináč to neurobí nikdy. Bezmyšlienkovite vyberala zo skrine kusy pánskeho oblečenia, nového, staršieho, i veci, ACH!!!, ktoré si pamätala z detstva! Dôsledne ich stále skladoval, hoci sa nič z toho už nedalo nosiť. Saša odniesla štyri obrovské vrecia. Rozdala ich ľuďom, pre ktorých budú vzácne, možno im pomôžu prežiť ďalšiu zimu.
Stále znova ju však prepadal ten hnusný pocit: Nemala som tak skoro...
Lenže... on fakt nie je na dovolenke. Tentokrát nie.
... čítanie k slabej žiarovke ...
nedeľa, apríla 23, 2006
On nie je na dovolenke!
Saška musela veľmi trpieť
viac k tomu neviem povedať