piatok, apríla 28, 2006
Ak o pár dní
Vyprcháme z pamätí
a z našich tvárí ostane len prach
ak zažiarime a zhasneme
ako malý meteorit
čo ani na zem nedopadne
a zhorí v atmosfére
prečo stále skúšať hasiť
bolesť slzami?
Prečo nekričať a neblázniť
a netancovať na hladine riek
prečo ruky nevymaniť z pút
a neobjímať?
Veď máme iba chvíľku
a len chvíľu môžeme tu žiť.
Nech na javisku života
ten krátky štek
je nezabudnuteľný
aspoň pre nás.
 
posted by A 106 at piatok, apríla 28, 2006 | Permalink |


6 Comments: