Mám rada jeden film (medzi inými). Volá sa Ruby Cairo a okrem nádherných hercov Andy Mc Dowell a Liama Neesona (happy brsdej!) je v ňom veľa fakt zaujímavých momentov.
Veľmi krátko z deja:
Mame troch detí prídu oznámiť, že jej manžel - pilot zahynul kdesi v Mexiku. Ona tam cestuje, aby ho pochovala. Stretne sa tam s ľuďmi, ktorí ju z nepochopiteľných dôvodov sledujú a nájde v jeho kancelárii kartičky športovcov so zakrúžkovanými číslami. Zistí, že sú to zašifrovené čísla účtov s vysokými obnosmi. Vyberie sa na cestu okolo sveta, aby ich našla a nadobúda podozrenie, že manžel žije. Uprostred hľadania stretáva lekára, ktorý organizuje potravinovú pomoc pre krajiny tretieho sveta a zisťuje, že popri pšenici sa prevážali aj jedy, v čom má s najväčšou pravdepodobnosťou prsty manžel. Tesne predtým, ako ho v Káhire nájde a tí, ktorí ju sledujú, ho zabijú, postupne tohoto lekára spoznáva a rodí sa čosi krásne. A vtedy hovorí vetu :
Asi by som po tom, čo som prežila, nemala mať v srdci miesto pre ďalšieho muža. Ale srdce sa tak nespráva.
Áno, srdce sa niekedy správa čudne. Bubnuje ako divé v spoločnosti človeka "ideologicky" zo všetkých strán závadného a v iných situáciách ostáva ticho. Raz búcha, inokedy nie a vieme to veru pramálo ovplyvniť. Či milujeme, alebo nie, nezáleží na logike a "správnych" životných koľajách.
Ďalší citát, tentokrát Radúzy:
Keď ide o skutočnú lásku, človeku nezáleží na tom, či ju druhá strana opätuje, pretože si proste nemôže pomôcť. Miluje, a to samo o sebe stačí.
Asi to bude tým, že srdce nemá rozum.
... čítanie k slabej žiarovke ...
streda, júna 07, 2006
Takto sa srdce nespráva
Samo osebe to nikdy nestačí. Len na to človek príde obyčajne príliš neskoro.