Opýtal si sa ma, ako ma táto udalosť zmenila. Tá hnusná udalosť, ktorej som nemohla nijak zabrániť a ktorá sa odohrala bez môjho vedomia tak dávno, že by som si ju vlastne ani nemusela pamätať. Ako ovplyvnila môj život a čo by som urobila ináč, ak by sa to nestalo.Zvláštne.
Nad touto udalosťou som nikdy takto nerozmýšľala. Počas môjho života to boli iné míľniky. Momenty a otázky, kedy som vedela, že sa musím rozhodnúť a že toto rozhodnutie zmení a ovplyvní môj život. Navždy. Viem o nich, uvedomujem si ich silu a definitívnosť. Keď som zmenila rodiča a stala sa dospelou ženou... Keď som sedela nad prihláškou na vysokú školu, a potom siahla po prihláške na ďalšiu strednú. Keď som sa rozhodla pre inú prácu len preto, že som na tom mieste mohla stretnúť človeka, ktorý ma zaujímal asi mesiac. Keď som o rok neskôr odišla na dovolenku v čase, keď som už mala dávno študovať. Keď som do tejto školy nakoniec prišla a stretla tam JEHO a potom JEHO. Keď som HO strácala, lebo som nedokázala byť sama sebou, keď som potom strácala toho druhého, lebo som chcela byť znovu sama sebou.
A teraz som to ja, som tu a neviem, ako by som žila, keby som sa párkrát rozhodla ináč. A čo urobím na ďalších rázcestiach.
Rozhodovanie je jednou z najťažších vecí. Ale iba na pohľad. Málokedy sa totiž rozhodujeme úplne sami a slobodne.
Rozhodovací priestor nám vždy zužujú rôzne okolnosti, len ich treba vidieť a spoznať.
Neexistuje "keby". To vidieť iba pri pohľade späť. Cesta života je len jedna. Nie je dopredu stanovená a preto je zaujímavá.
Za každou zákrutou, za každou križovatkou čakajú na nás prekvapenia. Príjemné, aj tie druhé. To je život.