At 07 júna, 2006 14:40, Úplne iná
Ľudská duša je komplikovaný obraz.
Predstavme si obraz na ktorom sú husté lesy aj zelené pláne, moria, vyschnuté púšte, ale aj temné miesta plné búrok, ostrých skál a tmavých roklí. Pomer môže byť rôzny, navyše nie je nemenný. Postupom času sa môže les rozčíriť, more zvalžiť púšť, alebo opačne. Navyše, občas býva častokrát vekom popraskaný, niekde sa farba začala už lúpať. A niektoré miesta sa snažil autor opraviť, premaľovať nasilu iným motívom. Takže ten obraz môže mať aj viac vrstiev. Aj takých o ktorých už ani sám majiteľ obrazu nevie.
Navyše, my všetci vidíme takmer vždy len časť obrazu toho druhého. A domýšľame si čo sa asi skrýva za tamtým vrchom, za obzorom mora....
zlato, ja sa obcas snazim tu moju "jehodusu" zhudobnit, raz najdem tu spravnu piesen...
a mozno... mozno budem hladat radsej verse...