utorok, mája 16, 2006
Za chrbtom
Vôkol len hustá tma

A vrúcne ticho

Búši mi do spánkov

V tempe rýchlom


Len čierny netopier

A môj brat – vlastný tieň

Tam v diaľke svetlá miest

K nim stovky tajných ciest


Dnes všetko žehnám

Svojou bolesťou

A prosbu vysielam

O lepší koniec snov


Tisíce osudov

Ktoré už neskrížim

Milióny sĺz v dlaniach

Ich prameň nestíšim


Tak sa tu mávajte

A hrajte ďalej fér

Ja skúsim vojsť

Do iných tajomstiev


 
posted by A 106 at utorok, mája 16, 2006 | Permalink |


14 Comments:


  • At 16 mája, 2006 18:34, Blogger germa

    to dúfam nie je tvoje lúčenie....

     

  • At 16 mája, 2006 18:43, Blogger A 106

    je to lúčenie, ale nie s vami, nie s touto stránkou. Je to lúčenie s vecami, ktoré ma istý čas zamestnávali. Teraz mi je veľmi smutno, ale cítim, že sa mám vydať iným smerom.

     

  • At 16 mája, 2006 18:54, Blogger germa

    ak vieš ktorým, tak je dobre.

     

  • At 16 mája, 2006 19:02, Blogger A 106

    Germa, neviem...
    Ale musím.

     

  • At 16 mája, 2006 19:08, Blogger w-abt

    stošestka, neradím, len skús nasliniť prst a zistiť odkiaľ fúka vietor.
    A potom sa vydaj ťažšou cestou proti nemu. Skrátiš si tak cestu k novému obzoru.

     

  • At 16 mája, 2006 19:12, Blogger A 106

    No, asi ako ked je clovek v horiacom dome. Ak tam ostane, zhori. Ak skoci, moze sa dolamat, moze prezit zazrak(om), moze sa zabit... ale ma nadej.
    A ja uz letim.

     

  • At 16 mája, 2006 19:48, Blogger Stephen Woolf

    106 - dúfam, že rozlúčka sa podarila a teraz si už zbavená toho smútku na novej ceste ...

     

  • At 16 mája, 2006 19:56, Blogger Silviah

    Z horiaceho domu sa prchá (letí) zúfalo, rýchle, bezhlavo a bez rozlúčky.
    Tvoja báseň kráča ťažko, pomaly, zapletajúc vrkoče spomienok a smútku.


    Plamienok mihá,
    zánikom hrozí.
    Zo svetla zostal len blud.
    Skry plameň rukou,
    závetrie nájdi,
    stratí sa smutný prelud.

     

  • At 16 mája, 2006 21:11, Blogger germa

    keď už páliš všetko za sebou, dávaj pozor, aby ti posledný pilier pod nohami nezhorel....

     

  • At 16 mája, 2006 21:29, Blogger A 106

    Nieeeeee, nebojte sa, v skutocnosti nic nehori a neponahlam sa. Len cosi skoncilo a musi zacat nieco nove. A to sa deje.
    Toto bolo obzretie, mozno nie posledne.

     

  • At 16 mája, 2006 21:56, Blogger Jara Hribiková

    Naše bytie je kruh, ktorý sa točí šialenou rýchlosťou, netreba smer, musíš sa do toho kruhu ponoriť, aby si s ním mohla dokonale splynúť. Ak ostaneš stále na obvode zatočí sa ti z toho hlava a prinajlepšom sa povracaš.

     

  • At 16 mája, 2006 22:59, Blogger A 106

    Bubu, tak vracanie poznam v poslednom case dokonale. Ale mas pravdu, to je presne ten smer. Dovnutra. Tam idem.

     

  • At 17 mája, 2006 07:19, Blogger germa

    a106, buď si v tom, alebo máš črevnú chrípku :o)

     

  • At 17 mája, 2006 08:36, Blogger Marián Križovenský

    Zaujímavé, ako sa smútok prejaví niekedy slzou, niekedy úsmevom...

     
Zverejnenie komentára ~ back home