Vanda si pomaly balila veci.
Pomaly, lebo sa jej triasli ruky.
Pomaly, lebo nič nevidela.
Riasenka Max factor jej pomaly stekala dolu lícami a niektoré jej kvapky zakončili svoju dráhu na ďalekej zemi. Na bielych uterákoch.
Pavol miloval biele uteráky. Len na bielych uterákoch bolo včas vidno, že sú špinavé. Rýchlo to pochopila a menila ich skoro obdeň. Miloval tú čistú bielu. Myzííráme.
Vydávala sa v sedemnástich. Bola v treťom mesiaci a dva týždne po svadbe potratila. Rudo sa nahovado opil a vynadal jej do jalových kráv. Rozvádzala sa, keď z nej vytĺkol tretie nenarodené dieťa. Tak veľmi chcel deti! Fúru detí, určite by bol vynikajúci otec. Mal deti rád!
No po treťom potrate nasledovala operácia, po ktorej bolo jej materstvo navždy nenaplniteľným snom. Zbil ju ako hada, nakričal na ňu... vraj sa mu hnusí. Vraj načo má siať tam, kde nebude orať...
Odišla k mame. Nie nadlho. Sviatosť manželská bola porušená a v takomto hriechu ju mama nemohla podporiť.
Odišla do ďalekého mesta, kde pre zlé životné prostredie ponúkali prácu s ubytovňou. Ešte vtedy sa dalo...
Po rokoch samoty sa na firemnom výlete zoznámila s kolegovým synom. Mama im zomrela len nedávno po akejsi záhadnej pľúcnej chorobe a chlapča sa na milú tetu neplánovane uplo. Dlho nechcela o svadbe ani počuť. Ako by to vyzeralo! O dvanásť rokov mladší kolega a ona.
Pavol ju však presvedčil. Mal hebké teplé ruky, čo ukľudňovali. Rozháňali zlé spomienky. Rozotieral jej nimi po tele pokoj. Vzali sa a každá chvíľa spoločného pokoja a obyčajného šťastia bola rozprávková. Celé roky.
Až včera. Ráno odišli z domu dokončiť elektrinu na stavbe švagrininej chaty. K večeru úspešný deň zaliali... nevedela, čím. V ich rodine sa nepilo. No ako by to bolo, chlapom ani nenaliať. Paľko - čerstvý vodič sa chcel vytiahnuť. Tato, kľudne si daj. Ja ťa domov odveziem.
Našli ich až nad ránom. Ich telá už chladli. Teraz je poludnie a ona si balí veci. Musí odísť. Možno sa vráti, no teraz musí odísť, a nevie, kam. Nastúpi na prvý autobus a bude sledovať mihajúce sa stromy a skaly... Možno sa ubytuje v lacnom hoteli. Možno sa opije do nemoty.
Možno sa vráti... a možno sa vrátia aj oni...
... čítanie k slabej žiarovke ...
pondelok, februára 05, 2007
Cudzie veci
nuž takáto realita mi dnes na nálade nepridala. Smutné, hrozné....