Poď, sadni si oproti, dnes sa na nič nemusíme hrať. Otvoríme si navzájom oči a duše nech rozpávajú o všetkých nevypovedaných tajomstvách. O bolesti, ktorú sme si nezaslúžili a odvrhnutí, ktorého sa bojíme. O tom, že stáť na kraji je naprd. Buď vojdeš, alebo choď späť. Nemá cenú stáť pri mantineli s korčuľami na nohách a otázkou, či sa zabiješ, keď vkročíš na ľad. Musíme to skúsiť. S rizikom, že bude srdce v sádre a znovu nás budú učiť chodiť.Tak začnem, ja som ja. Takáto a nie iná. Prameň mojich slov vytvára na stole medzi nami malé jazierko, čo čaká na tvoj prítok.
A ty?
prajem ti, aby ste sa našli v jazierku lásky.....