streda, augusta 30, 2006
Už dávno...
...viem, že ťa milujem.
Kričí mi to moje srdce dňom i nocou.
Zaspávam i prebúdzam sa s tvojím menom na perách.
Vo sne hľadím do tvojich očí a hladia ma tvoje dlane.
V srdci mi hrá pieseň o tebe, už-už ju zaspievať.
Chcela by som ti povedať...

Napísať to na veľký billboard:
Milujem ťa, láska!

Ale tvoje meno, ani kam ho umiestniť, netuším...

Tak poraď.
 
posted by A 106 at streda, augusta 30, 2006 | Permalink | 1 comments
utorok, augusta 29, 2006
Čas je voda v koši...
Mám o desať rokov staršiu a o desať rokov mladšiu kamarátku. A ešte mladšiu a poznám tiež jednu osemdesiatročnú pani.
Ešte nemám pocit života prekĺznutého medzi prstami, ale viem, že niektorí ľudia v mojom okolí áno. A viete čo?

Všetci, od detí cez teenagerov, čerstvých rodičov, štyridsiatnikov, či skoro dôchodcov, žijeme rovnako.

Čakáme.

Na prázdniny, na víkend, na výplatu, na dovolenku, na návrat milovanej osoby... Ten čas, ktorý máme ešte pred sebou a ktorý nám môžno ostatní závidia, trávime ČAKANÍM na niečo lepšie. Akoby minúty, ktoré máme k dispozícii dnes, neboli dosť vzácne...


A pritom sme celý ten čas žili...
 
posted by A 106 at utorok, augusta 29, 2006 | Permalink | 2 comments
streda, augusta 16, 2006
Silné slová

poznám váhu a vážnosť slov
a celý život som si dávala pozor
aby som nepoužívala prisilné slová nadarmo
v poslednom čase
sa chvíľami desím
aké silné slová hovorím

mám z nich stiahnuté hrdlo a v očiach slzy
ale tentokrát myslím
KAŽDÉ z nich úplne vážne
a nemôžem ináč
 
posted by A 106 at streda, augusta 16, 2006 | Permalink | 5 comments
utorok, augusta 08, 2006
Hádanka
Často som sa ťa pýtala, či sa cítiš milovaný.
Odpovedal si mi len pousmiatím a slovami: "Si zlatá..."
A ja dodnes neviem.
 
posted by A 106 at utorok, augusta 08, 2006 | Permalink | 6 comments
pondelok, augusta 07, 2006
Voda v tvári
svet sa zmenil z vyprahnutej púšte na krajinu tisícich jazier
dívam sa z okna, na hrnčeku s čajom si zohrievam studené prsty
a cestou domov budem dúfať
že nám tváre vybozkávajú tie isté kvapky dažďa


 
posted by A 106 at pondelok, augusta 07, 2006 | Permalink | 5 comments
sobota, augusta 05, 2006
O pominuteľnosti...

V poslednom čase ma pochytil iracionálny strach.
Bojím sa, že stratím, niečo, čo NEMÁM. Asi sa to celkom nedá, ale je mi z toho... zvláštne.
A po rozume mi behá ďalšia z mojich obľúbených pesničiek od C&K vocalu. Ak by som vedela, vyjadrím to lepšie. Ono to, žiaľ, asi ani nejde.

Co se vlastně vyhne nám
vždyť to, co máme na dosah
se vzdálí...
co k nám z dálky přichází
na horizontu k přečtení
se blíží...

To co nechceš to se vždycky blíží
to co chceš tě míjí dál a dál
v tobě dech miniatur
a tichý klid muzeí
to víš...
máš strach z moderních kreatur
sluhů, bomb a úspěchů
co s tím...

Co máme v rukou tisknem tak
že se to změní v pouhý prach
a v pláči..
co hodíme do větru
to nám vzkáže po travách
jak žít...
 
posted by A 106 at sobota, augusta 05, 2006 | Permalink | 3 comments
piatok, augusta 04, 2006
ÚLET

Marta si nespomínala, ako sa to stalo. Že mala zrazu Riov jazyk v uchu.
O to lepšie si spomínala, že pri akýchsi prácach vo firme bol raz chvíľu bez trička. Ten pohľad na napínajúce sa svaly na rukách, spotené čelo a vlasy prilepené na tvári...
Matne by vedela vymenovať priebeh dnešného večera z pohľadu čašníka, ktoý ich počas celých hodín obsluhoval. Nebolo toho tak veľa. Oveľa viac bolo slov... stále odvážnejších.
Jazyk v uchu nebol jej obľúbeným kľúčom. Slová, ktoré tak dobre počula napriek hlasnej hudbe, boli jednoznačnejšie. Začala sa chichotať. To sa vraj nemá. Zopakoval ich ešte raz... a niekoľkokrát. Znovu a znovu... Čo ak bola hudba predsa len hlasná? Rio sa po každej vete prebojovával hlbšie a hlbšie. CHCEM SA S TEBOU MILOVAŤ!!! DOBRE. ÁNO. Počula jeho dych... Stále tomu nemohol veriť. TY SA MI SMEJEŠ! NIE, NESMEJEM, FAKT ŤA CHCEM... chichichi.
TAK POĎ. POĎME!
V rýchlosti zaplatili a skôr bežali, ako išli do jeho bytu, ktorý bol našťastie tak blízko. Ešte stále jej to pripadalo ako dobrý vtip. Čakala, kedy to skončí, kedy sa vynorí niekto a rozuzlí situáciu slovami "skrytá kamera", či "prvý apríl"... nič. Onedlho sa za nimi zavreli dvere garzónky. Rio zmizol kdesi v tme.
Tak... tu je kúpeľňa, tu je čistý uterák... a tu som ja.
Vtedy jej došlo.
Je to tak...
Zobrala mu z ruky ten čistý uterák, zavesila ho na dvere tej kúpeľne a rozopla mu nohavice.
Do tej kúpeľne sa dostali oveľa neskôr.

 
posted by A 106 at piatok, augusta 04, 2006 | Permalink | 12 comments